Rastliny, ktoré vysádzame z predpestovaných priesad
Rajčiaky a paprika- na ich predpestovanie potrebujeme zhruba 6-8 týždňov, takže pre tých, ktorí si dali tú námahu a vysiali iste prišiel aj čas pikírovania. Rastlinky rozsádzame po jednom alebo dvoch korienkoch, vyťahujeme veľmi opatrne (pomocou paličky, či ceruzky), aby sme nepoškodili korienky a sadíme do pripravených črepníkov. My používame kelímky z kávy, či jogurtu. Presádzame ich z toho dôvodu, aby sa vyvinul nielen koreňový systém, ale aby zosilneli aj jednotlivé rastlinky- takéto oveľa ľahšie presádzame na záhon a rýchlejšie sa ujmú a začnú ďalej rásť. Robíme to vtedy, keď dosiahnu okolo 5-8 cm a majú aspoň 3 pravé listy. Neskôr ak majú okolo 20 cm, presadíme ich na záhon alebo do väčšieho kvetináča na balkón. Samozrejme to vykonávame až po posledných mrazoch, teda po 15-tom máji. Doprajeme im dostatok miesta a vysádzame do sponu cca 0,4 x 0,7-1,0 m. Toto však závisí od kultivarov, ktoré sa líšia vo výške a mohutnosti. Doprajeme im dostatok svetla a pravidelnú zálievku- každý deň, najmä v období zakorenenia a tvorby plodov. Obom druhom doprajeme dostatočnú oporu vo forme kolov, na ktoré rastlinky vyväzujeme.
Baklažán- pestuje sa takisto z priesad, má veľmi podobné nároky ako paprika a najmä vyššie kultivary potrebujú oporu. Stačí ak mu doprajeme spon 0,4 x 0,5 m. Plody zberáme od polovice augusta, podľa toho, či dosiahnu plné vyfarbenie.
Uhorky– môžeme pestovať nielen z priesad, ale aj z priameho výsevu koncom apríla, no vhodnejšie sú priesadky. Netreba zabúdať na to, že sú to popínavé rastliny a preto im doprajme konštrukciu. My používame strieškovú, ale aj vertikálne siete. Samozrejme to zjednoduší nielen zber plodov, zvýši úrodu, ale zamedzí aj výskytu chorôb a škodcov.
Melón cukrový a dyňa červená- prevažne pestujeme z priesad a vysádzame do sponu okolo 0,5×1,0 m. Pri oboch druhoch sa odporúča pestovať na mulčovacích a nastieľacích materiáloch. V tomto prípade sú skoršie a vyššie úrody. Priesadky by mali mať minimálne tri pravé listy (dva klíčne listy sa nepočítajú, ale až ďalšie) pri výsadbe na záhon.
Kel, kapusta, kaleráb, karfiol- takmer všetky hlúboviny majú podobné nároky na pestovanie, samozrejme rozlišujeme skoré, stredne skoré a neskoré odrody. Priesady sadíme do sponu 0,4 x 0,4 – 0,5 x 0,5 m a dbáme najmä na prevzdušňovanie pôdy, čiže častejšie okopávame.
Zeler buľvový- takisto využijme predpestované rastlinky, ktoré sadíme cca 20 cm od seba. Nezabúdame na dostatočné zalievanie a pri zosilnení buľvy, otrhávame jemno spodné listy. Zberáme do prvých mrazov a tak ako ostatnú koreňovú zeleninu, môžeme uskladňovať v tmavej a chladnej miestnosti v debničkách s pieskom.
Rastliny pestované z priamych výsevov
Mrkva a petržlen- od polovice apríla až do polovice júna môžeme vysievať do pôdy v riadkoch vzdialených od seba cca 30-40 cm, dbáme najmä na priepustné pôdy, bez kameňov a dobre spracované. Po vzídení, keď dosiahneme okolo 5-7 cm, pretrhávame tak, aby mali dostatok miesta na vývin silného koreňa. Môžeme pestovať aj na vyvýšených hrobčekoch, podobne ako zemiaky.
Paštrnák– pestujeme podobne ako petržlen, no je o niečo náročnejší na vlahu, čiže nezabúdame dostatočne zalievať. Po vzídení takisto vyjednotíme a ponecháme tie najsilnejšie rastlinky.
Červená repa- pestujeme z výsevu od polovice apríla, do polovice júna v riadkoch vzdialených cca 30 cm od seba. Po vzídení pretrhávame vo vzdialenosti 8-10 cm tak, aby mala každá buľvička priestor na rast.
Reďkovka- veľmi obľúbený druh, ktorý môžeme zberať už o 20-30 dní od výsevu. Vyžaduje pravideľné zavlažovanie a osvedčilo sa pestovanie v sklenníku, či pod netkanou textíliou. Môžeme vysievať v radoch 15-20 cm vzdialených a samozrejme tiež pretrhávame po vzchádzaní.
Cibuľa- môžeme nielen vysievať, ale aj sadiť malé cibuľky- najvhodnejšie sú tie, ktoré majú max. priemer 3-4 cm. Zo semien pestujeme najčastejšie a sejeme v radoch cca 30cm od seba. Neskôr robíme prebierku- na bežný meter sa vysieva asi 40 semienok. Ak zvolíme výsadbu cibuliek, úroda je skôr a takto volíme vzdialenosť okolo 7-10 cm od seba v rade.
Toto bol len výber niektorých druhov, no pri akejkoľvek zelenine nezabúdajte na pravidelnú zálievku každý deň (najmä v období vzchádzania a presádzania, ale aj tvorby plodov) a okopávanie, ktorým nielen prevzdušníte pôdu, ale samozrejme eliminujete buriny. Verím, že vaše skleníky a záhony sú už teraz plné priesadok a vzídených rastlín. A ak nie sú, tak neváhajte a včas kúpte tie správne odrody a druhy, ktoré vás budú tešiť počas celého roka. Hor sa do pestovania!
Pre oslabené a slabo rastúce rastliny odporúčame Vitality komplex paradajka a paprika.
- enzýmy a stimulačné látky zo zažívacieho traktu dážďoviek uľahčujú (zrýchľujú) transport živín z pôdy do rastlín aj procesy v rastlinách, zlepšujú využitie živín z pôdy a pomáhajú k zväčšeniu koreňovej plochy, následne aj nadzemnej časti rastliny
- humínové a fulvínové kyseliny obmedzujú únavu pôdy a jej vyčerpanie, vytvárajú podmienky na tvorbu humusu, rastlinám sprístupňujú živiny
- živiny sú dôležité na základnú výživu rastlín
- vhodný na oslabené, nerastúce a zanedbané rastliny
- použitie na všetky druhy izbových rastlín, drobného ovocia, zeleniny, okrasných rastlín a ďalších rastlín v záhrade
- urýchľuje regeneráciu rastlín po poškodení chorobami a škodcami
- dávkovanie: 15 ml na 1 l vody na obnovenie vitality poškodených rastlín zálievkou,15 ml na 1,5 l vody na aplikáciu postrekom na list
Pridať komentár