Dobrá jarná príprava pôdy sa začína už kvalitnou jesennou prípravou. Musíme si dať záležať na dôkladnom hlbokom prekyprení a obrátení pôdy orbou alebo hlbokým rýľovaním už na jeseň. Cez zimu po¬tom pôda premrzne, zlepší sa jej štruktúra a čiastočne sa zbaví zárodkov chorôb a škodcov.
Ak sme dobre urobili jesennú prípravu, na jar sa zameriame na šetrenie pôdnej vlahy. Pôda v prirodzenom stave obsahuje veľké množstvo kapilár, ktorými dokáže vzlínať voda zo spodných vrstiev pôdy k povrchu. Tento jav vlastne umožňuje zásobovanie rastlín vodou. Každé prekyprenie pôdy tieto kapiláry zruší a určitú dobu, kým sa obnovia. Toto musíme mať na pamäti pri jarnej príprave pôdy. Nikdy nerobíme hlboké kyprenie tesne pred sejbou. Platí zásada: hĺbka kyprenia pred sejbou = dvojnásobku hĺbky sejby.
Veľmi osvedčený je tento postup: skoro na jar, keď oschnú vrcholky brázd, zľahka urovnáme pôdu hrabľami, prípadne väčšiu plochu smykom. Hrudy sa ľahko rozpadnú na drobné čiastočky. Potom čakáme na vhodný čas sejby. Tesne pred sejbou len plytko pokopeme motykou, uhrabeme hrabľami a môžeme siať. Väčšina jarných drobnosemenných zelenín (reďkovka, mrkva, petržlen, cibuľa, pór) sa seje do hĺbky 1 až 2 cm, to znamená, že pôdu pred sejbou kypríme do hĺbky 2 až 4 cm. Keď dodržíme túto zásadu, k semienkam sa dostane voda zo spodných vrstiev pôdy a ak nie je extrémne sucho, dokážu vzísť a rásť aj bez častej závlahy, ktorá nezriedka spôsobuje prísušok a bráni prístupu potrebného kyslíka ku klíčiacim semenám.
Veľa záhradkárov využíva v záhrade rôzne typy motorových kypričov a rotavátorov. Majú jednu nevýhodu – nedajú sa nastaviť na určitú hĺbku kyprenia a pôdu väčšinou prekypria nerovnomerne a veľmi hlboko, 15 až 20 cm. V tejto vrstve zničia pôdne kapiláry a zabránia vode zo spodných vrstiev vzlínať k semenám. Ak je suchšia jar, výsevy často zle vzchádzajú a nepomáha ani závlaha. Pri tomto spôsobe prípravy pôdy je potrebné pôdu prekypriť aspoň dva týždne pred samotnou sejbou a nezabudnúť na valcovanie po sejbe.
Výživa rastlín nie je jednoduchou záležitosťou. Rastliny bez vyváženého prísunu živín slabnú, žltnú, prestávajú kvitnúť a viac sú napádané chorobami a škodcami.
Dusík – N, fosfor – P a draslík – K sú základné makroživiny, ktoré všetky rastliny bez rozdielu potrebujú pre svoj dobrý rast a vývoj. Jednotlivé druhy rastlín sa však líšia nárokmi na množstvo a rozdelenie každej živiny počas vegetácie. Napríklad trávnik je náročný na dusík, v jeseni však potrebuje viac draslíka, aby dobre prezimoval. Cibuľoviny sú vďačné za bohatší prísun fosforu a pre bohaté kvitnutie resp. tvorby cukrov je nevyhnutný draslík. Naviac do výživy vstupuje množstvo mikroelementov (S, Fe, B, Cu, Mn, Mo, Zn ). Sú potrebné v minimálnych množstvách, ale bez nich rastliny nevedia prežiť. Dôležité je aj to, ako sa jednotlivé živiny správajú v pôde, ich chemická forma, spôsob viazania v pôdnom sorpčnom komplexe a rýchlosť vyplavovania z pôdy.
V predaji je množstvo najrôznejších druhov hnojív. Väčšina z nich veľmi dobre zohľadňuje nároky na množstvo a zloženie živín pre jednotlivé kultúry. Záleží len na nás, aký typ si vyberieme ( tekuté, práškové, granulované, vodorozpustné atď.). Jedno majú spoločné. Hnojiť treba v malých dávkach a krátkych intervaloch. V prípade bežných minerálnych hnojív prísun živín je zväčša nerovnomerný. Po prihnojení dochádza intenzívnemu príjmu živín, ktorý odčerpaním živín postupne klesá, až kým nedôjde k ďalšiemu prihnojeniu. Druhou skupinou hnojív sú tzv. pozvoľne pôsobiace hnojivá, ktoré minimalizujú počet aplikácií na 1 – 2 dávky počas vegetácie a prísun živín je determinovaný teplotou pôdneho prostredia resp. potrebou rastlín. Podľa technológie výroby sú to vlastne obaľované granulované hnojivá, ktoré majú jadro granulky tvorené koncentrovaným jednozložkovým alebo viaczložkovým hnojivom obalené hydrofóbnym polopriepustným obalom (napr. Multicote, Multigreen).
Tento obal nedovolí, aby sa živiny ľahko dostali do pôdneho roztoku a strácali sa skôr ako ich rastliny stihnú využiť. Pre uvoľňovanie živín z obalenej granulky nie je rozhodujúca voda, ale teplota pôdy. Pri vyššej teplote, kedy je obyčajne aj viac svetla a rastliny rastú rýchlejšie, uvoľňuje sa aj viac živín. 
Opačne je to pri nižšej teplote. Tento typ hnojív, ktorý sa na prvý pohľad zdá drahší, je veľmi ekonomický. Pri pestovaní kvetov v rôznych nádobách stačí pri výsadbe primiešať doporučenú dávku hnojiva do pôdy a počas vegetácie ( 5 – 6 mesiacov) už nie je potrebné ďaľšie prihnojovanie. Podobne je to pri výsadbe okrasných drevín do nádob alebo aj do voľnej pôdy. Mimoriadne zaujímavé je obaľované dlhopôsobiace hnojivo pre trávniky.
Trávnik produkuje veľké množstvo zelenej hmoty, a preto vyžaduje aj veľa živín, najmä dusíka. Dusík je najmobilnejším prvkom v pôde, rýchlo sa vyplavuje a nie je možné ním hnojiť do zásoby. Pri používaní bežných hnojív je teda potrebné časté hnojenie, a napriek tomu vzhľad trávnika nemusí byť taký ako sme si predstavovali. Dlhopôsobiace obaľované hnojivo na trávnik nám môže vyriešiť mnohé problémy súvisiace s výživou. Aplikuje sa len trikrát počas vegetácie, skoro na jar, v letnom období a v jeseni. Obsah živín v každej dávke je prispôsobený potrebám trávnika. Keďže obsahuje okrem základných živín aj potrebné mikroelementy, trávnik je sýtozelený, svieži a dobre živený. Hnojivo je jemne granulované, aby granulky ľahko prepadli pod listy trávy a nedochádzalo k jeho zberu pri kosení. Jednoducho sa aplikuje pomocou sypacích vozíkov alebo malých rozmetadiel.
Niekedy nie je ani tak dôležité vedieť všetko z určitej problematiky, ako vedieť si správne vybrať to, čo je najvhodnejšie. To platí aj pri výbere a nákupe hnojív pre vaše kvety dreviny i trávniky.
Pridať komentár